V jednej malebnej dedinke na okraji lesa, kde líšky dávajú dobrú noc a babičky pečú koláče s toľkou láskou, že z nich rastú fúzy, žil malý kuchársky génius menom Lapajko. Tento chlapec mal toľko energie a vášne pre varenie, že by mohol napájať celú dedinu namiesto elektrárne. A keďže jeho vynaliezavosť bola veľká ako dedkova pivnica plná zaváranín, rozhodol sa, že vylepší niečo, čo sa už zdalo byť nevylepšiteľné – starý rodinný recept na majonézu.  

Pustil sa do toho s vervou, ktorá by mohla roztočiť aj mlynské koleso. Trvalo mu celé dni, kým našiel správny pomer vajec, oleja a štipky tajomstva . A tak vznikla majonéza taká nadýchaná, že by ste do nej mohli skočiť ako do periny utkanej z oblakov. Dokonca aj dedinské sliepky začali od radosti znášať vajcia s úsmevom.  

Ale Lapajko nebol ten, kto by sa uspokojil s jednou nadýchanou omáčkou. Kdeže! Po úspechu s majonézou sa rozhodol vytvoriť niečo, čo by zahnalo aj ten najväčší hlad – tatársku omáčku, ktorá by donútila aj toho najtvrdohlavejšieho vegána oblizovať si prsty. Kombinoval nakrájané uhorky, bylinky a na dôvažok pridal trochu slivkového džemu (pretože prečo nie?). Miešal, miešal, až kým omáčka nebola taká chutná, že dokonca aj jeho mačka prestala chodiť na myši a začala sa mu motať pod nohami s lyžičkou v labke. S týmito dvoma skvostami vo svojom kuchárskom arzenáli bol Lapajko pripravený vyraziť na kulinársku cestu okolo sveta. A tak sa jeho dobrodružstvo začalo…